Július Hegyesy

Životopis

21. február 1933 Hosťovce nad Bodvou – 1. apríl 2018 Košice.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov východoslovenského výtvarného umenia druhej polovice minulého storočia.

Július Hegyesy vo svojich dielach našiel vzácnu rovnováhu medzi rozumom a citom.
Na jednej strane tvorí premyslene, rozvážne, k budovaniu formátu pristupuje disciplínovane a strategicky, na druhej strane jeho prejav je senzitívny a vibruje ľahkosťou radosti a tvorivej slobody. V jeho rukách každý znak zanechaný kresliarskym nástrojom má svoj význam, je umiestnený na miesto v hierarchickej štruktúre kompozície a zároveň je založený na spontánnom geste uvoľneného kresliara. Július Hegyesy vytvára svoje kresliarske, maliarske a grafické artefakty neuveriteľnou ľahkosťou, ale nikdy nepoklesne k okázalosti exhibicionistického virtuóza; paletu bezpečne ovládaných vyjadrovacích prostriedkov používa úsporne až asketicky. Pre jeho rukopis je charateristická disciplína aj hravosť v jednom.

Z pohľadu výtvarných techník sú najviac reprezentované kresby uhľom a rudkou, suchého pastelu a grafické techniky suchej ihly a linoritu. Autor sa zameriava na jednotlivé techniky efektívne a racionálne, necháva dominovať jednoznačné prednosti jednotlivých techník. Pastely sú založené na kontraste teplých a studených tónov, uhľokresby rozvíjajú kontrast svetla a tieňa, suché ihly využívajú neopakovateľne široký rozsah a hĺbku svetelného kontrastu a jemných farebných odtieňov na malom formáte. Kompozície sú navrhnuté dômyseľne. Na formáte sú prvky rozmiestnené pevnou rukou s prehľadom, ale zároveň voľne a ľahko. Všetkému vládne nenapodobyteľný rukopis a uceľujúci pohľad na kompozíciu. Kresliar sebaisto ovláda vývoj diela, pričom dovolí vyznieť charakteristickým vlastnostiam použitých materiálov a techník; stopa kresliaceho nástroja na podklade je jedinečná a nenútená v každom detaile. Štruktúra papiera je živá, stopy nástroja sú fluidné, škvrny sú ľahké a chvejivé. Pod rukami autora v každej technike sa nájde hebkosť a zamatovosť; jeho disciplínovaný prístup je rámcom a základom slobodného, uvoľneného gestického prejavu.

Autor sa dôsledne vyhýba popisnosti, počet detailov a samotné tvary sú zredukované, ale vždy sa zachová charakter zobrazeného, figuratívna čitateľnosť. Prvky zapadajú do seba, dopĺňajú sa, prepájajú sa, navzájom aj s celkom; jednotlivé formáty sa budujú na spôsob symfonického diela, keď celok je viac než súčet detailov.
Príbehy rozprávané prostredníctvom dômyselne kultivovaného výtvarného jazyka sa venujú jednoduchým témam: človeku, jeho prostrediu a prírode. Osoby zobrazené vo svojich portrétoch vníma láskyplne, jeho akty sú plné úcty k ženskosti, portréty zdržanlivo pozorujúce, zátišia a krajiny sú meditavívne a intímne. Autor nenarušuje pokoj zobrazeného, neanalyzuje ani nehodnotí svoje modely. Nepremieta svoje pocity do zobrazovaných motívov; nechá svoje motívy, ľudí, prírodu a veci byť takými, aké sú, dovolí im „dýchať.“ A nechá dýchať aj nás, divákov, dovolí nám, aby sme sa spolu s ním stali tichými pozorovateľmi.
Práce sú prevedením asketické, témami neokázalé, odkazom jemné a intímne. Július Hegyesy sa na nič nehrá. Robí to, čo má najradšej a čo vie najlepšie. Okolo jeho osoby nikdy nebol rozruch, za neho vždy hovoril len jeho tvorivý výkon. Ako výtvarník je monolitická osobnosť, našiel svoj prejav veľmi skoro, chronologické pozorovanie jeho diela ukazuje vernosť k svojim témam, oddanosť umeniu a remeslu. Je ako baník, ktorý nikdy neopustí svoj lom, len kope stále hĺbšie a hĺbšie a vytrvalo vynáša na povrch cenné drahokamy.
Pri aktuálnom množstve výtvarných smerov je celkom zložité zaradiť jednotlivých umelcov na súčasnej scéne. Ku ktorému prúdu patrí daný výtvarník, do ktorej skupiny sa začlenuje? Július Hegyesy je ľahko zaraditeľný: on je posledný Mohykán. Nedisponujeme presnými údajmi o tom, či sa ním rovno narodil, ale od svojho vstupu na výtvarnú scénu posledným Mohykánom určite je. Nikdy sa nesnažil začleniť do žiadneho z aktuálnych prúdov, vo svojej tvorbe sa od začiatku vytrvalo a konzistentne venoval téme výtvarného spracovania portrétu, aktu, krajiny a zátišia a to nenapodobiteľným prístupom a rukopisom.
Pozorovaním jeho diel sa ponoríme do vzácneho vizuálneho zážitku, ktorý príjemne masíruje a uvoľňuje naše každodenným stresom frustrované mozgové bunky. Účinná zložka, ktorá ten príjemný zážitok vyvoláva sa definuje estetickým pojmom krása. Podľa Aristotela krásne je to, čo človeka spája s vesmírom; to čo je v súlade s prírodou; to, načo nazeráme z pohľadu rozumu a s čím môžeme žiť v harmónii. Lepšie by sa snáď nedali opísať ani obrazy Júliusa Hegyesyho.

Výstavy samostatné

Výstavy kolektívne domáce

Výstavy kolektívne zahraničné